Monika nie je obyčajné dievča. Pravidelne totiž vídava svojho zosnulého otecka. Týranie otčimom a sled nešťastných udalostí ju privedú do domčeka ukrytého hlboko v horách, kde sa vyrovnáva s minulosťou. Zistí tam, čo je jej osudom?   Úryvok z knihy: ´´Nie, chcem aby si to mala pri sebe, keď tu nebudem. Nechcem umrieť nepripravený.´´ odvrátil zrak a zapozeral sa do rohu akoby tam niečo videl. Díval sa pozorne, netušila čo tam pozoruje, skúšala zaostriť zrak, no nezahliadla ani len tieň. ´´Je čas moja dušička.´´ zdvihol ju zo sedačky, kam sa usadila a utrel jej opakom ruky slzy. Musíš ísť domov, inak budeš mať s otčimom opäť peklo.´´ ´´Ale ja chcem byť ešte s tebou.´´ nechcela odísť. Vedela, že len čo zavrie dvere, nadíde ten správny čas pre deduška. Chcela predĺžiť posledné minúty s ním. ´´Zapamätaj si dieťa moje. V najlepšom treba skončiť. Vyhneš sa tak mnohým problémom.´´ Zasmial sa a jemne ju potlačil k dverám. ´´Ale sľúb mi, že sa ešte uvidíme. Sľúb mi to. ´´ takmer kričala od zúfalstva. Vedela, že deduško nikdy neporuší sľub a tak ho chcela donútiť, aby si udržal zdravého ducha ešte aspoň chvíľu. ´´Sľubujem dieťa.´´ Uvidíš ma ešte..´ Uvidia sa.. nikdy jej neklamal.. Pobozkal ju na čelo a pohladil po vlasoch. ´´Opatruj sa dieťa moje.´´ zašepkal potichu a privinul si ju naposledy. Vdychovala jeho vôňu a snažila sa zapamätať každú bunku jeho tela. Rozlúčili sa a pomaly zostupovala po schodoch. Mala pocit, že je Dante a s Vergíliom zostupuje do pekla. Až na to, že jej sprievodca Vergílius práve zomieral v malom byte  na námestí. Ostala bez sprievodcu.