Básne z prvej zbierky sú ako stromy, niečo ako papierové kahance. Každý má svoj príbeh. Ani jeden to nemá ľahké, no stále rastie. Dokopy tvoria les, v ktorom sa už toľko ľudí stratilo, alebo blúdi dodnes. Legenda hovorí, že Žáková učí svoje stromy lietať. Niektorým dala krídla, aby ich definitívne preniesla do iného sveta. Niektoré naopak pribila klincami do zeme, aby už viac nikoho nemohli prenasledovať. Len niektorým vyvoleným je súdené priniesť na svet aj nejaké plody, skôr trpké ako sladké, tvrdšie a divoké no bohaté na vitamíny... Ešte aj z toho posledného zoschnutého pňa sa snaží urobiť drevo, čo dobre horí… Ten, kto do jej lesa vstúpi zistí, že určite nie je sám. Nájde tu plno duchov, ktorí majú čo robiť, aby uniesli tú nálož prudkých pocitov a premenlivého vetra...