Ahojte. Priznám sa, že tento blog píšem dosť na rýchlo a na kolene. Napokon každý máme život a povinnosti a venovať sa blogu sem tam nestíham. A pritom sa snažím aspoň jeden článok za mesiaca napísať - keď už nič iné. Ale poznáte to, prídete unavený z práce, chcete urobiť to a hento a tamto musíte spraviť a potom zistíte, že a tak ste toho spravili hrozne málo - potrebujem lepší harmonogram.

Dobre tak poďme k veci. Určite ste niekedy čítali na internete poviedku, alebo do konca ste to našli v knihe a dialógy vám prišli umelé. Nasilu spisovné. Jednoducho priama reč úplne spisovným jazykom, ktorá pôsobí umelo a nie organicky. Prečo je to zle?

Pretože koľko ľudí vo svojom okolí poznáte, ktorí hovoria úplne spisovnou slovenčinou, ta ne?

A musím sa priznať, že to tiež často podvedome robím, ale keď to spätne čítam a snažím sa dialógy čítať nahlas, tak ma niekedy ide šľak trafiť. Pretože niektoré tie výplody jednoducho nepasujú do huby. Ale ak by to mal byť zámer jednej postavy, že tak rozpráva, možno by to bolo fajn.

Ale musím sa pochváliť, že som dostal pochvalu pri poviedke Udalosť, že tam dialógy znejú organicky. Živo. Takže najskôr sa to zlepšuje a najskôr čakáte dáke tajomstvo, ako sa to teda stalo.

Jednoducho. Začal som sa so svojimi postavami rozprávať. Vzal som si zápisník a šiel s nimi na obed. Zo začiatku som sa cítil ako blázon, ale potom som si zvykol, že pri otvorení zápisníku mi to je jedno. A pokladal som svojej postave otázky a predstavoval si, akoby asi odpovedala. A zapisoval to.

Sem tam som zaznamenal cudzie rozhovory, pretože potom mám skôr predstavu, ako hovoria aj iní ľudia ako ja. Čiže to je celý trik.

Skúste to!