Pán Kukan, boli ste ministrom zahraničných vecí Slovenska v náročných rokoch 1998-2006 počas vstup Slovenska do Európskej únie a NATO, ste dlhoročným diplomatom a posledných päť rokov ste svoje skúsenosti využívali pre Slovensko v Európskom parlamente. Nájdete si pri vašom nabitom programe, ktorý zahŕňa množstvo cestovania, čas na knihy?

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne. Ale určite áno! Je pravda, že veľa toho, čo čítam, sú materiály a správy Európskeho parlamentu :-), čo nie je vždy najvrzušujúcejšie čítanie, ale je nevyhnutné a dôležité. Ale na knihy si vždy čas nájdem. Knihy sú pre mňa spôsobom oddychu, ale tiež zdrojom poznávania. Knihy si beriem na cesty, aj na cestu do práce, alebo kedykoľvek, keď si potrebujem oddýchnuť. Knihy sú neoddeliteľnou súčasťou môjho života.

Ovládate viacero jazykov, čítate aj v inom ako v slovenskom?

Samozrejme, v českom (smiech). Z času na čas siahnem aj po knihe v angličtine, alebo v ruštine.

Aká kniha z tých, ktoré ste čítali v poslednom čase, vás zaujala najviac?

Sú aj také, ku ktorým sa opäť a znova vraciate? Tých kníh je viac. Rád čítam mladých autorov, predovšetkým z našej časti Európy. Ich knihy majú v sebe energiu a emócie, ktoré sú mi veľmi blízke. Nedávno som tiež dočítal poviedky Michala Hvoreckého, ktorého štýl a spisovateľské nadšenie sú mi veľmi sympatické. Som veľmi rád, že na Slovensku sa stále píšu dobré knihy. Nedávno som cestou z Bruselu dočítal Freudovu sestru od mladého macedónskeho spisovateľa Goce Smilevskeho. Z kníh, ku ktorým sa vraciam, by som si rád znovu našiel čas na prečítanie Márqueza. Myslím na to už dlhšie, ale v posledných dňoch sa táto potreba zväčšila, najmä v súvislosti s tým, že nás tento talentovaný autor opustil. Rád sa znovu ponorím do magického sveta jeho príbehov. V najbližšom čase oprášim Lásku v časoch cholery a Sto rokov samoty.

Ako ste si vytvárali svoj vzťah ku knihám?

Začal som si ho vytvárať veľmi skoro. Moji rodičia boli v Spolku priateľov krásnych kníh. Pamätám sa, ako som im tajne brával knihy a čítal ich s veľkým vzrušením. Bola to krásna literatúra a svet, ktorý ma lákal. Mojou prvou knihou boli Čenkovej deti od Fraňa Kráľa. Čital som ju, keď som mal sedem rokov. Pamätám si túto knihu dôverne, možno preto, že som sám z generácie, ktorú tento príbeh ešte oslovoval. Ďaľšou bola Chalúpka strýčka Toma od Harriet Beecherovej-Stowe.

Čo hovoríte na nové trendy v knihách, keď sa začína dosť presadzovať trend elektronických kníh. Máte už s nimi skúsenosti?

S elektronickými knihami mám zatiaľ málo skúseností, ale začínam sa o ne zaujímať. Moje vnúčence ma v tomto trochu predbehli. Snažím sa však s nimi držať krok. Osobne mi je však blízky fyzický kontakt s knihou. Mám rád ich vôňu, tlač, všetko, čo ku knihám patrí. Dokážem si ich tak lepšie vychutnať. Viete, to je také krásne prirovnanie k tomu, o čo sa teraz snažím. Cestujem po Slovensku a počúvam, že ľudia, ktorí nevedia zapnúť elektronickú čítačku kníh alebo tablet, teda väčšinou tí starší, akoby patrili do starého železa. Nestíhajú s modernými technológiami, pritom majú veľa životných skúseností, ktoré by mali odovzdávať mladým. Nie o všetkom sa dá dočítať v tablete. Chcem sa ich zastať. Sú generáciou, ktorá si najviac odniesla reformy po roku 1989. Nesmieme zahadzovať ich skúsenosti, rovnako ako nesmieme zahadzovať staré knihy. Tie knihy sú v podstate dokonaný vynález, už k nim nie je veľmi čo pridať (smiech).

Ako by dopadla vaša voľba e-kniha verzus klasická?

Dnes by to bola ešte stále klasická kniha. Som však velmi rád, že dostávame možnosti čítania tiež v inej podobe. Vidieť na tom, že knihy aj ich čitatelia sa vyvíjajú a prispôsobujú modernej dobe . Dôležité je, aby sa neprestalo čítať a aby sme čítali s radosťou.