Žijeme preto, aby sme sa čudovali. Máme dve možnosti. V modernom svete sa môžeme niečomu čudovať sa každý deň, alebo sa už nemusíme čudovať vôbec. Zmenili sme sa a pri našom posune vpred sme niekedy mali o koliesko viac. Aby sme dnes mohli mať o jedno menej? Sedemnásta zbierka básní Márie Novákovej je kritickým pohľadom na spoločnosť, naše výtvory či ciele. Dielo o hlave, s ktorou sa časti rozbiehame proti múru, ako i technike, vďaka ktorej dokážeme prekonať ten hrozný pocit, že nedokážeme nič. Básničky o stratených ilúziách, zahmlených zajtrajškoch a o strachu z neznámeho okolo nás i v nás samotných.