Námet : Samotu žijeme ako príbeh lásky, sklamanie ako pravdu a nakoniec i svedomie. Spoločnosť ktorú tak uctievať potrebujeme ako svoj príbeh a tak spravodlivosť predstavuje moc ktorá existuje i v nás ako tá odvrátená strana vytvorenej obete v nás tou mocou ktorá i ako spravodlivosť odmietla svedomie, a tak sa všetci vyhýbame obeti a rovnako i ja. Spoločnosť vnímam ako celok vinníka tak je slobodná a i v rámci nej existujú jednotlivci ktorí sa chcú vymknúť nejako oslobodiť byt potrestaný, iný zas provokujú aby boli spravodlivý vinu hľadali niekde mimo seba. Nejde to však a opäť sme na začiatku toho príbehu nevinnosť je mŕtva ako matka a či otec chráni svoje dieťa tak že nad tými hodnotami ktoré predstavujú prirodzenosť opäť premýšľa a na hranici myslenia zo svojim príbehom ako tulák a či dieťa z detského domova znovu žije ten príbeh ako starnúci muž ktorí plače od šťastia prežil paranoidnú schizofréniu a vlakom kde kedysi chodil pešo tak začal jeho príbeh tuláka a tak i tvoril čas pohybom po lúkach, lesoch, poliach príbeh svoj. Vytvoril ako tú epizódu zo svojho života. Ide vlakom za ženou ktorá dokáže byť matkou a i milenkou už nevstupujúc do mesta z fašistickou minulosťou v ktorom žil a kde zomrela jeho matka už sú tam iba pozostatky jej tela z náhrobným kameňom. V meste kde je príčina jeho príbehu dnes už iba epizódy v jeho živote tak ako jeho predkov ktorí počas vojny chránili židov a mali pre nich prácu na svojich poliach. I pre neho tuláka to bola v zahraničí samota vracajúci sa domov nie len za láskou ale i pravdou svedomím a či tej epizódy v jeho živote ako mladíka ktorí sa zamiloval do inej ženy ako bola tá čo sa stala jeho manželkou bola to príliš krátka doba na to aby dokázal povedať na svadobnom obrade ,,nie“. Konvencii je tak v jeho príbehu nakoniec moc, a tak si ju vzal keď mu po troch mesiacoch keď ho už i zanedbávala povedala že je tehotná, dnes starnúci muž majúci potrebu prežiť príbeh milenca muža ktorí prežil príbeh otca a tak chránil práva maloletého rozvodom už nebol v ich očiach sudcu otec a ani v očiach farára človek jeho pravda bola iba biblia. Potrebu i povedať v sebe mal ,bastarda nemám potrebu rešpektovať i ako toho čo vníma človeka príbeh len ako ten v biblii imitáciu mňa vôbec nevníma rovnako iba nejaký zákon potrebu chrániť pravá maloletého a i keď je to taký príbeh neodmietam ho. ,,Potrebujem však i dnes žiť príbeh svoj rolu otca chceli vo mne zrušiť, a možno i nevedeli o tom, bol som až príliš ľudský otec, a i takýto nejaký príbeh som ako mladosť svoju prežil i ja“ hovorí všetkým nakoniec. …. Ahoj 👋 Edo 😁