V tomto diele vyjadril básnik svoj ostrý postoj k vojne a nádej na mierový život. Dielo sa skladá z 32 sonetov a predstavuje reakciu básnika na pošliapanú a poníženú ľudskosť v čase 1. svetovej vojny. Je ostrým protivojnových protestom. Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko pokleslo a kladie si otázku, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. Nenachádza priamu odpoveď, predsa jasne tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín národov založených na prospechárstve a chamtivosti. Odsudzuje vojnu, ktorá prináša morálny a spoločenský úpadok. V záverečných sonetoch vyslovuje básnik túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení tohto strašného krviprelievania bude žiť v mieri.