Názov knihy a prvej básne môže navodzovať dojem bezstarostnej prechádzky životom. Bolo by to možno príjemné, no možno aj nie. Tak ako každá slza má svoj príbeh, tak aj život prináša ten svoj. Aj tá, ktorá z oka nikdy nevýjde. Pohľad z balkóna nemocnice mi poskytol možnosť vidieť príbehy týchto emócií. Slzy radosti, smútku, či lásky. Čas ako mena a bolesť ako prostriedok na pochopenie. Venované všetkým milovaným, nemilovaným, obetavým, opusteným, zabudnutým, odmietnutým, prijatým i neprijatým.