329 básní. Skutočne. Nie sú to všetky básne od Márie Novákovej, má ich viac. Nebrali sa do úvahy básne z jej zbierok Zablatená princezná a Anička a jej mamička. Majú totiž iné formátovanie, iné strofy a celkovo iný vizuál. Zostávajúcich 329 básní je tak rovnakých. Alebo nie? Mária Nováková vytvorila krásne farebný i morbídne depresívny svet, ktorý je iný každou básňou. Píše o rozličných témach, od detských veršovačiek po ekologické, politické a psychologické posolstvá ľudstvu. Všetky básne sú zaradom tak, ako vychádzali v jej knihách. Nájdete tak smutné básne medzi veselými a pesimizmus strieda rozprávkový pohľad na svet. Autorka má v svojich básňach všetko. Čerešne, Vlčie maky či Čiernobiely recept na lásku. Je to skladačka, ktorú nemožno zložiť bez polovice z polovice. Bež, významná! Takto jej mohol niekto kričať pri behu cez krajinu medzi tmou a svetlom, kde je láska slepá a neuvidí ani Slnko na dlani. Sľubovali stenám kompletnú opravu, ale ťažko hľadá pokoj v duši niekto, kto sa cíti ako šablóna alebo dievča na plagáte. Pretechnizované, trpiace samotou. Dievča, ktoré neverí a tvrdí, že len páska cez ústa pozná jej prosím. Nikto nevie, čo si prosí. Ak práve… ak by to bol čierny sneh… tak čo potom?