Najstaršie záznamy o zákaze kníh pochádzajú z obdobia pred naším letopočtom. Od starovekého Ríma až po Čínu sa pravidelne objavovali snahy o potlačenie konkrétnych autorov a ich diel.

Tento trend však len tak nezmizol. Dokonca aj v modernej dobe môžeme na celom svete vidieť snahy o cenzúru niektorých kníh. V tejto správe sa zameriavame na tie, ktoré zakazujú oficiálne riadiace orgány – vlády.

• Ázijské krajiny sú zodpovedné za takmer 44 % zaznamenaných zákazov kníh na celom svete.
• Ďalších 33 % zákazov sa vyskytlo v Európe.
• Severná Amerika predstavuje 7,41 % všetkých zákazov kníh, zatiaľ čo Afrika a Austrália (s Novým Zélandom) tvoria 6,61 %.
• Len 2,38 % zákazov sa vyskytlo v Južnej Amerike, najmä v Čile počas Pinochetovej éry.

• Podľa dostupných záznamov je India krajinou, ktorá zodpovedá za väčšinu zákazov kníh vo svete, až 11,11 % zo všetkých zaznamenaných zákazov.
• Čína je zodpovedná za 8,99 % a Singapur predstavuje 8,47 %.
• Írsko so 6,35 % má najviac dostupných zaznamenaných zákazov mimo Ázie.
• Skupinu top 5 krajín uzatvára Austrália a USA (5,29 %).
• Nemecko, Španielsko, Rusko a Spojené kráľovstvo sú zvyšnými členmi prvej desiatky.

Väčšina zakázaných kníh sú beletristické diela, medzi nimi romány. Existujú aj záznamy o zákaze detských kníh, náboženských textov, politických manifestov, niektorých biografií, poézie, akademických prác a dokonca aj komiksov:

• 42,2 % verejne dostupných záznamov o zákazoch kníh sú prípady zákazu románov.
• Všeobecná literatúra faktu predstavuje 25,38 % všetkých celosvetových zákazov, zatiaľ čo všeobecná literatúra predstavuje 8,26 %.
• Politické knihy (manifesty, brožúry) tvoria 7,65 % celosvetových historických zákazov.
• Biografie/autobiografie a náboženské knihy tvoria po 4,28 % zákazov.
• Učebnice, dokumenty a akademické práce patria medzi najmenej často zakázané kategórie.

Zakázané knihy

Zdroj