,Teda už! Už je ráno. Bodaj by nebolo svitlo na mňa!“ myslel si Miško Dzúrik, ako sa prebudil. Hlavu mal uchlpenú, a v nej zmätok, ani v brlohu vetešníka. ,A čo sa prevracia tá posteľ so mnou? Fuj, ako mi je v ústach —fuj!“ Proboval vstať na nohy, ale jedna stála čihi a druhá hota.…

Pýtajte sa: „Kto je kráľovnou dnešného plesu v Podkoniciach?“ „Margita — Margita,“ odpovedia vám so všetkých strán. Všade len Margita. Jej meno letí z úst do úst: jedny vyslovujú ho so zápalom, obdivom, iné s nevoľou a závisťou. „Pekná je tá Margita Votická — pekná!“ hovorí honvédsky oberst, pán Oberschall, a oficieri prikyvujú. Pán oberst…

Do mlyna som veľmi často chodieval. Najmä v zime. Keď som sa najedol pečených zemiakov so surovou kapustou, ktorá vržďala medzi zubmi sťa remeň na kordovánkach — ja hybaj do mlyna, ktorý bol hneď za vodou. Obyčajne sedeli za stolom: mlynár, majstrová a syn Martin a jedli vždy niečo múčneho. Ej, dobré halušky s vaječnicou…

„Jaj, aká úroda! Ešte som takej nevidel. Čo sme žito sviezli a toto druhý voz jačmeňa, už sme nad srubom. Záčin už dnes bude plný a nebude ani vôdor stačiť. Ovos nám príde uložiť do rezačky, i do cieničky k ovčiarni. Nech nás len Pán Boh od nešťastia chráni a zavaruje, lebo teraz pod jeseň…

Dielo Dies irae je vrcholná poviedka Martina Kukučína. Príbeh sa odohráva na pozadí cholerovej epidémie v obci Lomnica, medzi dvoma zemianskymi rodinami.