Alica sa díva pred seba. 

keď ani samotné myšlienky nedávajú zmysel, díva sa bez zámeru, bez ukotvenia očí. byť pozorovateľom v tomto svete, v našej vlastnej ríši divov je funkcia v skutku zaujímavá. farebonosť života presahuje predstavy a očakávania. bez ohľadu na to, či chápeme tomu čo vidíme, cítime a prežívame. niekedy je lepšie nerozumieť, nešpekulovať, nepremýšľať a nahradiť to všetko radšej skutočným bytím. hoci.. čo to vlastne znamená?

Alica nevie čo chce. 

tak ako ani my často krát netušíme prečo robíme, to čo robíme. vieme že sa to má, alebo nemá a to stačí. túžime len po slovách. krása. obdiv. uznanie. úspech. bohatstvo. a tak ďalej.. myslíme si, že vieme čo chceme, ale je to naozaj tak? vieme vymenovať pár všeobecných podstatných mien, ktoré však aj všeobecnými ostávajú.. na čo nám je vedieť, že chceme byť obdivovaní, ak nevieme za čo? úspešní a nevieme v čom? hoci aj to je možno dobrý odrazový mostík, kto vie? 

Alicin príbeh sa ešte len začína..

Odporučené1 recommendation