Som zrkadlom i svedomím. Svojim i vaším, ak mi dovolíte pripomenúť si ho. Som každou ľudskou vlastnosťou i jej odporcom. Som paradoxom. Všetkým, čo potrebuje byť povedané i tichom. Som Zbierkou neduhov. Rovnako ako vy. A každý jeden naberá silu len dovtedy, kým ho kŕmime. Keď prestaneme kŕmiť neduh, môže byť už pekne vypasený. Tolerovaný, prípadne podporovaný spoločnosťou, sa môže stať dokonca nebezpečným. A keďže v mojom prípade trpia emócie priam morbídnou obezitou, odniesli si to slová. Občas v rýmoch, občas mi zdrhli len tak. Navoľno. Snáď si v ňom (ne)nájdete ten svoj. A ak áno, nasaďte mu diétu, kým nie je neskoro. Ten môj sa už teraz totiž pokúša zožrať mňa.