Pridať hodnotenie

Henry zišiel dolu k vode. Bolo mu zima. Stál na brehu a obzeral sa všetkými smermi, no malú Etelku nikde nevidel. Po dlhých rokoch je to prvýkrát, čo k nemu neprišla. Bola ešte tma a zmocňoval sa ho dusivý pocit, že ju už nikdy neuvidí. Niečo sa muselo stať?! Prepadal strachu a zachvátili ho výčitky, že nepomohol opustenému dieťaťu. Temnota duše je niekedy horšia ako temnota okolo nás. Opustenosť malého dieťaťa a jeho vystrašené očká dusia Henryho po celé roky. No bol bezmocný a vôbec nevedel, ako má Etelke pomôcť. Až nadišiel deň, keď osud priviedol skoro ráno Henryho na breh rieky. Pri rieke sa s Etelkou často stretávali odo dňa tragédie. Ale tentoraz sa muselo niečo stať, keďže malá Etelka neprišla a nechytila Henryho za ruku tak, ako to bolo vždy predtým. Smutný príbeh poviedky je odrazom nekonečného utrpenia a samoty malej Etelky, ale takisto Henryho, ktorý sa nikdy nevyrovnal so svojím osudom. Dej príbehu sa odohráva na brehu nemenovanej rieky, kde dlhé roky žije malé sedemročné dievčatko menom Etelka. Niekto ju bude musieť zachrániť pred jej utrpením a samotou!