Sirota a Stehle majú v autorovom diele zvláštne miesto. Tieto knihy vznikli tesne za sebou na samom začiatku 20. storočia a predstavujú istý zlom v jeho tvorbe. Majú spoločné rysy s ostatnými prácami, ktoré Rais vytvoril predtým, majú všetky znaky jeho realistické zobrazovacie metódy, ale tiež sa od doterajšieho literárneho úsilia výrazne odlišujú. Táto odlišnosť spočíva v tom, že v strede ich záujmu už nie je spoločensky tak závažný konflikt ako v dielach predchádzajúcich, ale prevažne kresba individuálneho osudu.