Predstavíš sa nám trochu?

Som človek. Európan. Planéta Zem. Úprimný blázon s množstvom koníčkov, ktoré niekedy vôbec nesúvisia. Mám rád ľudí, preferujem nové a tvorivé riešenia a popri písaní v súčasnosti odháňam mačky zo stola. Oficiálne sa živím ako predajca elektra a som rád, keď mi zákazník povie, že ešte nikdy nebol takto obslúžený. Milujem čierny humor a myslím si, že žijeme v dobrej dobe. Minimálne na trojku.

Ktorých spisovateľov obdivuješ?

Amatérov. Začiatočníkov, ktorí zbierajú prvé skúsenosti. Samozrejme, že môžem povedať aj mená skutočne dobrých a svetoznámych autorov, ale najviac ma fascinujú nováčikovia v tomto krásnom, i keď veľmi náročnom povolaní. Na druhej strane neobľubujem autorov, ktorí píšu ten najväčší možný literárny odpad bez deja, myšlienky a vlastne ničoho. Bez ohľadu na to, či je to vo forme miliónov výtlačkov, alebo ide o veľmi skromnú eknihu.

Prečo píšeš?

Píšem, pretože to považujem za dobrý nápad. Človek sa niekedy musí vykecať a vypísať. Čo je hlavné, môžem vytvoriť nádherný svet, ktorý nebude nikto poznať lepšie ako ja. Písať znamená spoznávať, hľadať odpovede. Napríklad pre štvrtý diel série Vodná planéta som musel vyriešiť vojenský problém, pri korekciách textov zas to, aby to pochopil aj niekto s úplne iným myslením.

Myslím si, že hlavným rozdielom medzi človekom a robotom je umenie. Robot dokáže bezchybne vytvárať to isté znovu a znovu, zatiaľ čo človek to urobí zakaždým trošičku inak. To je pre mňa umenie. Opak automatizácie. Priniesť do smutného príbehu vtipnú postavu, vysmiať sa obidvom stranám a pridať k tomu stranu tretiu, štvrtú a piatu… to je pre mňa umenie. A ak sa stretne človek, ktorý miluje písanie s človekom, ktorý napríklad rád kreslí či vie urobiť poriadok v poznámkach, je to o to lepšie

Čo ťa inšpiruje písať knihy?

Inšpiráciou môže byť vždy a všetko. Šéf, ktorý sa pustil do riešenia nepríjemnosti a vyriešil to tak, že boli všetky strany spokojné. Alebo fašistický bloger, z ktorého možno urobiť skutočne originálnu zápornú postavu. Čokoľvek. Napríklad ľudia, ktorí často hovoria otázku prečo. Prečo je strom zelený a nie fialový? Niekedy je to potreba upozorniť na niečo, čo sa mi nepáči. A či to vykreslím v tomto alebo v inom svete je v podstate jedno. Mám napísaných veľa kníh z rôznych oblastí. Napríklad inšpiráciou pre Einsteinove hádanky je logicky Einsteinova hádanka. Pôvodná bola jedna, ale koncept je podľa mňa tak dobrý, že som ich vďačne urobil ďalších… vlastne ani neviem koľko. Tridsať?

Vždy si chcel písať knihy?

Nie. Nikto ma k tomu neviedol. A vlastne to možno robím i preto, že je to jednoduché. Na tvorbu operačného systému, čomu sa tiež venujem, treba riešiť softvérové problémy. Potrebujete na to aspoň trochu výkonný počítač, robiť kompromisy a tak podobne. Na písanie knihy stačí čokoľvek a môžete robiť v čomkoľvek. Greenie knižnica má momentálne približne 100 kníh, ale vo Worde sa nepísalo skoro nič. Vždy je možnosť výberu.

Keď niekto chce písať celý život knihy, tak samozrejme môže. Najlepšou inšpiráciou je však život. Pokiaľ ide o mňa, niekedy nemám tušenie, čo budem vydávať za 3 mesiace.

Popíšeš nám cestu k tvojej prvej knihe?

Rád. Riešil som technický problém na PC, ktorý mi pokazil jeden z koníčkov. Povedal som si, že by som mohol jeden opakovaný sen napísať ako krátku poviedku. Len tak, z ničoho nič. Z poviedky vznikla kniha, z knihy trilógia, neskôr celá séria. Pri napísaní niekoľkých kapitol knihy Vodná planéta som sa rozhodol otravovať vydavateľstvá, či by to niekto vydal. Zistil som, že nie. Ani náhodou. Málo zaujímavý žáner, príliš zaujímavé postavy, neprofesionálny spôsob písania. Navyše som nemal tušenie o tom, ako veľa rozhoduje marketing. Nehodil som knihu do zásuvky, ale napísal som ďalšie dva diely. Postupne vznikla Greenie knižnica a ku mne sa pridali ďalší a ďalší autori. Dnes sú v Greenie knižnici napríklad tri Márie.

Každopádne, mne sa plnil sen. Z hrubých obrysov vznikli postavy, ktoré som si obľúbil. Dodnes si pamätám miesta, ktoré som v knihách spracoval. Žarty, ktoré v mojej hlave vyslovila niektorá postava i ten najväčší žart – že všetky postavy sú zaujímavejšie, ako tá hlavná. Potom, keď som si oveľa neskôr pozrel Hry o tróny, som si uvedomil, že je to podobne krvavé ako moja prvotina

Rád čítaš blogy na internete? Ak hej, aké?

Rád si prečítam napríklad Jána Benčíka. Pravdivo informuje o ľuďoch, ktorí sú skutočnou hanbou Slovenska. Taktiež si rád prečítam Jitku Ládrovú. Kto si vygúgli jej blog, ten sa naučí o písaní naozaj ale naozaj veľa. I o myslení.

Akú radu by si dal začínajúcemu autorovi?

Rád mám veľa, stačí si pozrieť sériu Chcem vydať knihu na Greenie knižnici. V prvom rade sa však nevzdávať a zlepšovať sa. Uvediem jednoduchý príklad. Moje knižky s poéziou, myslené tie nové, sú veľmi sporné. Asi neexistuje niekto, kto si to prečíta len tak a nebude mať na to žiadny názor. Alebo to nesadne, alebo to sadne až moc. Ľudia často milujú extrémy a tí, čo chcú nudu, pozerajú telenovely a nečítajú knihy, ktoré im môžu niečo dať.

Čo si myslíš o známych knižných sériách, napríklad Harry Potter či 50 odtieňov?

Keď som prvýkrát počul o tom, že malý čarodejník a vlastne celá škola je v Anglicku, kúsok od všetkých tých… normálnych ľudí… tak som to považoval za sprostosť. A doteraz považujem. Je to jednoducho nelogické. Na druhej strane, Harry Potter je krásna séria príbehov, kde je pekným spôsobom ukázaný charakter jednotlivých ľudí, čitateľ si kladie otázky a z čítania má skutočný pôžitok. Asi nie som úplne cieľová skupina preto, že je to tak veľmi prepojené so súčasným, reálnym svetom. Skrátka by som to hodil na inú planétu a bolo by to. Ale… potom by to zas nebolo ono. Autorka série urobila výbornú prácu, tak ako aj ľudia stojaci za filmovým spracovaním. Pokiaľ ide o 50 odtieňov, to mi nehovorí vôbec nič. Nemám na to názor. Každopádne ľutujem, že som v mladosti nečítal viac. Svet kníh je fantastický. Už od čias Eposu o Gilgamešovi či Mahábháraty.

Ktoré časti kníh sa píšu najťažšie?

Osobne si myslím, že najľahší je začiatok. Ale najťažšie? Myslím si, že dolaďovanie detailov. Vychytávanie chýb. To majú spoločné knihy a počítačové systémy Naozaj, niekedy sa urobí prvých 80% roboty za 20% času a posledných 20% roboty, čiže rôzne úpravy, zlepšenia a riešenia logických nadväzností zaberú 80% času. Taktiež náročné je plánovanie dopredu. Ak mi napadne dobrý nápad na zápletku v niektorej kapitole, radšej to dám čo najskôr. Aj preto, že dobrá zápletka vie zmeniť skutočne veľa udalostí a charakterových čŕt v rozsiahlejšom príbehu.