PRIZNANIE

Áno, presne tak som prívržencom doby internetu, mobilných zariadení a pokroku. Aj keď si myslím, že nás niektoré moderné technológie robia hlúpejšími, akoby sme mali byť. Ale to podľa mňa záleží na používateľovi a nie na zariadení ako takom. Kedysi dávno som začal používať jednu aplikáciu – OneNote – je to aplikácia na vytváranie poznámok s funkciou synchronizovania medzi zariadeniami. Mobil/tablet/počítač. A nakoľko som používal klasickú počítačovú aplikáciu už pár rokov bez možnosti synchronizácie v momente, ako som chodil na internát som to považoval za užitočnú vec. Teda, bol by som považoval, keby môj telefón v tej dobe podporoval danú aplikáciu – Túto aplikáciu nepodporuje žiadne Vaše zariadenie. Tak ďakujem. Samozrejme som sa to snažil obísť pomocou rôznych APK balíčkov, ale to nemalo zmysel, nakoľko aplikácia fakt akurát tak padala a sekala. A v tej dobe ani nebola dobre odladená pre mobily. Potom prišiel zlom a mal som iný telefón – taký, ktorý mal túto aplikáciu natívne v sebe. Predinštalovanú. Minimalistickú a funkčnú. A tu sa moja závislosť
na telefóne len začína.

CESTOVNÁ HORÚČKA

Chodil som pravidelne vlakom a prenášať zápisník hore dole pre mňa bolo nepraktické. Poctivo som ho síce nosil v taške, ale vždycky mi bolo ľúto toho miesta v nej – lebo vždy sa ten priestor dá využiť (hovorí chalan, čo zbalil všetko z internátnej izby do dvoch ruksakov – sú väčšie znútra). A nemôžem povedať, že sa sem tam nestalo, že ostal v inom meste ako som bol ja. Ale zapisoval som ho. Priebežne. A potom prišiel telefón, ktorý mi umožňoval zapisovať poznámky za chodu. Z vlaku. Z MHD. Proste hocikedy, kedy som si spomenul a hneď som to mal aj v PC. A to som využil pri tvorení od tej doby nespočetne veľa krát.

A to nebol ani drahý telefón, ale fungoval. (Funguje dodnes, ale nie všetko v ňom je podporované, samozrejme už používam iný.) Ale poznámky zďaleka neboli jediná vec, ktorá sa dala synchronizovať. Mohol som vytvárať, editovať dokumenty. Všetko, čo som odfotil sa automaticky nahralo do priečinka v počítači. Prestal som používať káble – jedine na nabíjanie som ho používal. Maily, kalendár. Všetko bolo automatické a ja som sa na to veľmi rýchlo naučil. A natívne v ňom bola doživotná Offline navigácia a mapy. Och, koľko krát ma tieto funkcie zachránili pred úplným stratením sa – okrem jedného prípadu, keď som z toho nevedel čítať, kvôli alkoholu v krvi.

MÔJ TELEFÓN, MÔJ ASISTENT

A už sa veziem na vlne, ktorú má veľa iných ľudí vo svojom živote. Nepohnem sa bez telefónu ani na krok. Teda. Do sprchy ho neberiem – zatiaľ. Budík, stopky, kalendár, úlohy, maily, organizovanie, poznámky, písanie, hudba, fotky, sociálne siete atď. Je toho hrozne veľa. A keď vyjdem von tak poslednou dobou už aj so slúchadlami v ušiach a už to hrá. Pri písaní si nastavím časovač na hodinu a píšem. Či na telefóne, či na notebooku (akurát revidovať neviem na mobile, resp. sa mi to robí hrozne zle.) Jednoducho sa bojím toho dňa, keď ho stratím, alebo zabudnem doma. A ja som zábudlivá osoba, moja pamäť je doslova v mojom telefóne. Všetko, čo si mám pamätať píšem tam a on mi to buď pripomína, alebo si to niekedy sám prečítam. Podľa dôležitosti. Aj na akciách fungujem tak, že všetko píšem do neho, čo mám vybaviť a potom to doriešim s ním v ruke. Proste prilepený na telefón. Okrem písania, vtedy ma to vie iritovať. Vtedy len časovač a vypnutá Wi-Fi aj Mobilné dáta.

A tiež tam mám offline cestovné poriadky. Lebo sa neskutočne túlam po svete a ne všade mám dobrý prístup a informácie. A neviem čítať odchody autobusov na zástavkách. Hanba mi!

ČO BY SA STALO, KEBY NEMÁM TELEFÓN V RUKE?

Určite by som zabudol na niektoré veci, ktoré mám urobiť v ten deň a sú zapísané len v kalendári, alebo pripomienke. Asi by som nezabudol všetko, ale jednoducho by som si nepamätal všetky veci. Ale, či by som mal z toho stres? Ak by som mal telefón doma, bol by som v pohode, myslím. A teda ak by som vedel, že je doma. Ak by som nevedel, kde je, resp. by som ho stratil, bol by som vystresovaný a nevedel by som urobiť niektoré veci. Napríklad kontaktovať kamarátov ak som v meste, kde bývajú.

Ale myslím si, že by som sa konečne dostal k čítaniu knihy, ak by som ju mal so sebou. A začal by som si normálne písať veci do zápisníka. Nosím ho, len ho veľmi nepoužívam. A tiež by som sa asi snažil nadviazať kontakt s ľuďmi v okolí. Lebo sem tam mi je ticho až nepríjemne. Mám rád ticho a samotu, ale všetkého veľa škodí a sem tam sa treba porozprávať aj s cudzincom.

A možno by som dorobil aj množstvo iných vecí, lebo veľa času strávim len scrollovaním sociálnych sietí (eh, ako každý, kto prokrastinuje).

A osobne sám niekedy vypnem od internetu. Jednoducho sa odpojím a chcem mať aspoň chvíľu pokoj. Jednoducho niekedy je to fajn. Síce som závislý a dôverujem svojmu telefónu chorobne veľa, niekedy to ani ja nevydržím na internete. Jednoducho príliš veľa negatívnej energie.

Ako ste na tom so vzťahom k svojmu telefónu vy?

Banzai